Príbeh Vajnorského ornamentu 9.časť
Úvaha o ornamente v súčasnosti
Sychravé novembrové dni u mňa asi najviac prajú filozofickým úvahám... pri zalievaní rannej kávy som v duchu skonštatovala, že som Vajnorským ornamentom skutočne „postihnutá“. Kávu si robím do šálky s Vajnorským ornamentom od Kiky Rožňovcovej. Ráno som ju chcela postaviť na krásnu novú podšálku od Eriky Surányiovej ... keď som si ale úplne zakryla nádherný vzor s hrozénkem, šálka skončila na starom tanieriku a podšálkou sa zatiaľ kochám. Ešte vo mne rezonuje ostatný ročník Vajnorského širáčka, dokument o Vajnorskom ornamente, výstava prác Štefana Zemana, Vierky Slezákovej a krásne nové úžitkové vecičky Eriky Surányiovej, Miša Dujsíka a Kiky Rožňovcovej. A uvedomila som si, že zatiaľ som písala iba príbehy o starších prácach s Vajnorským ornamentom, ktoré vytvorili už nežijúce umelkyne. Pokračovaním týchto príbehov a novými príbehmi Vajnorského ornamentu, ktoré by sme však nemali nechať nepovšimnuté, sú práve diela, veci a vecičky, ktoré tvoria súčasní vajnorskí umelci. .
Mnohí ľudia vnímajú Vajnorský ornament práve prostredníctvom starších prác, ktoré už majú takmer múzejný charakter a chápu preto využitie ornamentu i týchto predmetov cez prezentačnú a reprezentačnú funkciu. Faktom však je, že v minulosti väčšinu z týchto vecí naši predkovia reálne používali. A to, že sa dnes ornament uplatňuje predovšetkým na úžitkových predmetoch, nie je žiadna novinka ani dehonestácia ornamentu. Len sa zmenila doba... Takže kávu pijem z hrnčeka s ornamentom, tak ako kedysi pili vodu z džbánu s ručne maľovaným ornamentom. Obliekam si na bežné nosenie tričká a sukne s ornamentom, na spoločenské príležitosti mám dokonca šaty s vyšitým ornamentom – tak ako v minulosti nosili kroj na dzelňí deň. A tak ako v minulosti využívali vyšívané utierky a uteráky, dnes na nich tiež môžeme vidieť Vajnorský ornament - síce vytlačený modernými technológiami, ale pôvodne nakreslený šikovnou pisárkou.
Pri našich vajnorských tvorcoch je pre mňa mimoriadne cenný ešte ďalší moment. V pretrvávajúcom záujme o ľudovú kultúru, najmä v rovine dekorovania úžitkových predmetov, tričiek, šiat, tašiek či suvenírov s ľudovými motívmi, mnoho z ich tvorcov siaha po vzoroch z databáz. I keď sú ľudové a, samozrejme, komerčne cenovo výhodnejšie, často nemajú so Slovenskom nič spoločné. A tu je ten moment, pre ktorý si mimoriadne cením prácu vajnorských umelcov – stále pracujú s regionálnym motívom, vychádzajú z toho, čo poznajú a vidia vo svojom okolí. Nehľadajú lacné náhrady a rýchle riešenia, ktoré ponúkne - často chybne - internet. Je to náročnejšia práca, ale stojí za to. Inak by to asi nevedeli. Nezlučuje sa to ani s povestným vajnorským lokálpatriotizmom a asi by to nešlo od srdca a od ruky. Aby však mohli vo svojej práci pokračovať, potrebujú podporu aj od nás. Je na každom z nás, či podporíme domácich umelcov, ich chuť a zanietenosť do ďalšej práce – a tým aj zachovanie regionálnych tradícií - alebo dáme prednosť lacnejším produktom s „globalizovaným“ pôvodom.
Táto úvaha nemá byť reklamou na produkty. Mala by byť skôr zamyslením nad dôležitým aspektom zachovania práce miestnych umelcov – a tým je kontinuálnosť Vajnorského ornamentu a udržanie regionálnej originality aj v čase všadeprítomnej globalizácie. Vajnory sa hrdia nielen zápisom prvku do Reprezentačného zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska, ale najmä tým, že tradícia tvorby Vajnorského ornamentu nebola nikdy v našej obci prerušená. Nositeľmi tejto tradície sú práve súčasní umelci a ich práca je základom pre to, aby ornament žil naďalej – nielen vo svojej historickej forme, ale tiež v modernom spracovaní a využívaní.
Tak mi dnes dovoľte „prerozprávať“ príbehy súčasných vajnorských umelcov prostredníctvom niekoľkých fotografií ich prác prezentovaných na Vajnorskom širáčku. A dúfam, že vám v novom roku na stránkach Vajnorských noviniek budem môcť prinášať nielen „historické“ príbehy Vajnorského ornamentu, ale aj príbehy jeho súčasných tvorcov. Prajem Vám všetkým pokojné vianočné sviatky a do nového roku želám najmä veľa zdravia.
Text: Elena Karácsonyová
Snímky: Viera Slezáková, Marek Grebeči, Erika Surányiová
