Príbehy Vajnorského ornamentu 10. časť
Príbehy ornamentu a jeho autoriek ku mne prichádzajú rôznymi cestami. Často dlhšími a kľukatými, ale predovšetkým takými, ktoré ma nakoniec privedú - domov. Dnešný príbeh začal pred takmer desiatimi rokmi v Dubnici nad Váhom, na kurze dubnickej gatry. Musela som vycestovať z Bratislavy, aby som sa zoznámila s Ruženkou Šutorovou, Bratislavčankou, ktorej otec pochádzal - z Vajnor. Počas niekoľkých sobotných ciest mi porozprávala nielen o otcovi, členovi vajnorskej dychovky, ale aj o svojej babke - vyšívačke a maliarke ornamentov.
Vo vlaku som sa tak vlastne znovu „zoznámila“ s našou susedkou, pani Kristínou Feketeovou, rodenou Orthovou (1905 – 1983). Z detstva si ju pamätám iba matne, ako babičku z vedľajšieho dvora na „novej“ ulici. A začala som sa s ňou zoznamovať ako s vyšívačkou a maliarkou Jej život bol veľmi podobný životu jej rovesníčok – prežila ho v roľníckom a vinohradníckom prostredí Vajnor 20. storočia, pracovala na družstve v živočíšnej výrobe. Vyšívala liturgické textílie, kroje, krojové bábiky i obrusy. Kreslila a maľovala nielen obrazy, ale aj taniere a keramické kachlice. Pracovala pravidelne pre ÚĽUV, pre ktorý vyšívala pôvodné vajnorské vzory.
Maľovať a vyšívať ornamenty učila deti vo vajnorskej škole, kam chodievala v rámci hodín výtvarnej výchovy. Bola „pisárkou“, ochotne kreslila vzory výšiviek či malieb pre tých, ktorí si ich nevedeli sami vytvoriť. Z väčších projektov, na ktorých pracovala, spomeniem výzdobu vajnorskej izby v bývalej expozícii Vinohradníckeho múzea v Bratislave a výmaľbu vajnorského kostola. Jej tvorba je charakteristická osobitou farebnosťou, typickým využitím tzv. „ježíka“ na lupeňoch vyšívaných kvetov a dôsledným dodržiavaním „starého“ spôsobu vyšívania stehov – úspornej rubovej strany výšivky. Dodržiavala symetrickú kompozíciu ornamentu, ale vzory na pravej a ľavej strane nie sú zrkadlovo identické. S obľubou pri vyšívaných i maľovaných obrazoch využívala motív kytice v džbáne.
Podľa jej vnučky Ruženky Šutorovej rada vyšívala i štóly pre kňazov. Jej liturgické textílie vieme spoznať podľa kríža, ktorý sa snažila vyhotoviť tak, aby štruktúra výšivky čo najviac pripomínala drevo. Pri identifikácii prác pani Feketeovej máme istú výhodu – na podnet rodiny, najmä svojej vnučky, ich začala koncom 60. – začiatkom 70. rokov označovať svojím monogramom a spravidla aj rokom vyhotovenia.
Cesty ornamentu zrazu začali nachádzať svoj cieľ a znalosť informácií prinášať výsledky. V krojovej zbierke mám jeden štylizovaný vajnorský kroj z dielne ÚĽUVu, pôvodne používaný vo folklórnom súbore. Štylizácia je vydarená, kroj si zachoval svoje charakteristické prvky. A na výšivke na rukávcoch som na svoju veľkú radosť našla monogram K. F. a rok vyhotovenia – 1979.
Ďalšie práce pani Feketeovej som mala možnosť vidieť vďaka jej dcére pani Uršule Feketeovej, ktorá na jeden z ročníkov Letnej školy vajnorských tradícií priniesla ukázať vyšívané obrusy z dielne svojej mamy, ktoré opatruje a na ktoré je právom hrdá. Veľmi ma potešila. Vždy ma poteší, keď sú majitelia ochotní podeliť sa so svojimi pokladmi. Dúfam, že už skoro skončí táto náročná doba, ktorá komplikuje aj dokumentáciu ornamentu a mne sa podarí od „tety Ulky“ získať ešte viac informácií o ornamentoch jej mamy.
A do tretice – medzi fotografiami liturgických textílií z vajnorského kostola, ktoré mám v „archíve“ ako dokumentáciu Vajnorského ornamentu - som našla vyobrazenú štólu, ktorá by podľa opisu mohla byť prácou pani Feketeovej. Prítomnosť jej monogramu a roku vyhotovenia to potvrdili a mňa opäť potešil ďalší kúsok vložený do mozaiky Vajnorského ornamentu.
Dnes mám na záver pre čitateľov Vajnorských noviniek „detektívnu“ úlohu. Obrazy Kristíny Feketeovej zdobia aj steny Vajnorského ľudového domu. Všetky potrebné indície sú v tomto článku a na fotografiách. Dokážete ich správne identifikovať?
