Ako malé Podobenki na Moravu cestovali
Mnohí to poznáte - život vo folklórnom súbore nie je len o nácvikoch a tréningoch. Aj naše deti z Podobenky po celý rok tvrdo pracujú, cvičia a trénujú. Odmenou sú pre nich, rovnako ako pre „veľkých“, vystúpenia a potlesk obecenstva, keď na javisku predvedú to, čo sa naučili. A najväčšou odmenou pre každého súboráka, malého aj veľkého sú vystúpenia v zahraničí.
Malé Podobenki (ako im hovorievame) už nie sú žiadni začiatočníci, majú za sebou nejedno vystúpenie u nás vo Vajnoroch, ale aj mimo domáci chotár. A tak sme sa prvú júnovú sobotu rozbehli rovno za hranice Slovenska. Čo by kameňom dohodil a na autobuse prešiel sa nachádza obec Tvrdonice – srdce regiónu Podluží. Každoročne sa tam konajú národopisné slávnosti s názvom „Podluží v písni a tanci“. Bolo nám veľkou cťou a potešením prijať pozvanie našich kamarátov z detského národopisného súboru Pomněnka pod vedením Zdeny Šlichtovej, aby sme sa zúčastnili jubilejného 70. ročníka tohto významného podlužáckeho festivalu ako jeden zo zahraničných hostí detského programu. Deti tým získali skúsenosti, nové zážitky a bolo pre nich odmenou a veľkým zážitkom, keď im obecenstvo tlieskalo nielen pri ich suverénnom vystúpení, ale aj počas tradičného sprievodu. Pozornosť pútali nielen naše krásne vyšívané kroje, ktoré v ničom nezaostávajú za nádherne zdobenými moravskými krojmi, ale aj ornamentník Vajnor. Ten sme hrdo niesli celou cestou cez Tvrdonice. Silný vietor síce skúšal našu trpezlivosť (aj silu našich paží), ale ornamentník vydržal svoju púť v sprievode až do cieľa – areálu amfiteátra.
V amfiteátri mali naše ženy z Podobenky už pripravený reprezentačný stánok, v ktorom sme chceli ukázať čaro nášho ornamentu a výtvory šikovných rúk vajnorských ľudových umelcov. Tiež sme odprezentovali krásne krojované fotografie Mareka Grebečiho. Pri stánku sa so záujmom pristavil nejeden návštevník festivalu. Keď sa neskôr prihnal meteorológmi predpovedaný dažďový mrak, zišli sme sa pod šiatrom viacerí, ktorí nechceli moknúť. A tak sme teda besedovali, rozprávali sa o krojoch, živote na Podluží a vo Vajnoroch. Aj o tom sú festivalové zážitky. Dokonca nám bolo trochu ľúto, že prestalo pršať, ale hlavne to, že sa priblížil čas nášho odchodu. Unavení, ale spokojní s naším účinkovaním a povzbudení priateľskými stretnutiami, sme nasadli do autobusu, zamávali kamarátom a vydali sa späť k domovu.
Počas jedného dňa v Tvrdoniciach sme toho zažili naozaj veľa – vystúpenie, sprievod a stánok v amfiteátri sme už spomenuli. Okrem toho sme ochutnali všelijaké dobroty, videli nádherné podlužácke kroje, počuli pesničky, ktoré sa zasa až tak veľmi nelíšili od tých našich – dokonca sme si jednu z nich spoločne zaspievali na javisku. Ale predovšetkým sme všetci spolu vytvorili niečo pekné, čo ostane v našich spomienkach a festivalových kronikách.
Tak teda do skorého videnia, kamaráti z Pomněnky a ďakujeme!
Foto: Podobenka a Antonín Vrba