Keď sa história opakuje: od fyloxéry po zlaté žltnutie viniča

V dejinách vinohradníctva sa z času na čas objavia chvíle, ktoré preveria odolnosť nielen viniča, ale aj samotných vinohradníkov. Pred viac než 130 rokmi bola takouto skúškou fyloxéra, drobný hmyz, ktorý v priebehu niekoľkých rokov zničil vinohrady po celej Európe – aj v Bratislave a jej vinohradníckych obciach. Dnes čelíme podobnému ohrozeniu, tentoraz v podobe zlatého žltnutia viniča (Flavescence dorée). Aj keď ide o iný pôvod, rozsah nebezpečenstva je porovnateľný – choroba dokáže v krátkom čase zlikvidovať celé vinohradnícke oblasti, ak sa proti nej včas nezakročí.

🪳 Keď drobný hmyz zmenil svet vína

Koncom 19. storočia zasiahol Európu neviditeľný nepriateľ – fyloxéra viničová (Viteus vitifoliae), voška pochádzajúca zo Severnej Ameriky.
Do Európy sa dostala pravdepodobne s dovozom amerických sadeníc okolo roku 1860. Kým americké druhy viniča si voči nej vytvorili prirodzenú imunitu, európsky vinič (Vitis vinifera) bol úplne bezbranný.

Hmyz sa živil koreňmi viniča. Na napadnutých miestach vytváral pľuzgiere, ktoré bránili prenosu živín. Korene odumierali a s nimi celé rastliny.
Šíril sa rýchlo – vetrom, dažďom, pôdou i ľudskou činnosťou. Do niekoľkých rokov zasiahla fyloxéra väčšinu vinohradov v Európe a spôsobila hospodársku katastrofu.

🍇 Fyloxéra v Bratislave a jej okolí

V 19. storočí patrila Bratislava (vtedajší Prešporok) medzi významné vinohradnícke mestá monarchie.Vinič sa pestoval od Devína až po Vajnory, na svahoch Malých Karpát a v podunajských nížinách. Fyloxéra sem dorazila v 80. rokoch 19. storočia, najprv do Rače a Modry, neskôr aj do Vajnor a Dúbravky.
Vinohradníci spočiatku netušili, čo ich vinič zabíja. Rastliny vädli, hrozno sa nedozrievalo a korene sa rozpadali.Mnohí skúšali zúfalé metódy:– zalievanie petrolejom,– dymenie sírou – zaplavovanie vinohradov,– či dokonca vypaľovanie pôdy.Nič z toho nepomáhalo. Fyloxéra sa šírila ďalej – ticho, nepozorovane, ale neúprosne.

🌱 Záchrana vďaka americkým koreňom

Vinohradníctvo zachránil vedecký objav – zistenie, že americké druhy viniča sú voči fyloxére odolné.Európske odrody sa preto začali vrúbľovať na americké podpníky, ktoré parazit nedokázal zničiť.Tento spôsob pestovania sa rozšíril po celom svete a používa sa dodnes. Aj bratislavskí vinohradníci museli vyklčovať staré vinohrady a založiť nové, štepené. Bol to proces bolestivý, ale vďaka nemu sa vinohradníctvo podarilo zachrániť. Zároveň sa začali zakladať vinohradnícke spolky, ktoré šírili poznatky, poskytovali sadbový materiál a vzájomnú pomoc. Tak vznikla tradícia spolkového vinohradníctva, ktorú vo Vajnoroch s hrdosťou s istými obmenami udržiavame dodnes.

⚖ Lekcia z histórie: čo nás fyloxéra naučila

Z fyloxéry si vinohradníci odniesli niekoľko dôležitých poučení:

Žiadny vinohrad nie je izolovaný. Škodca či choroba sa nepozná s hranicami katastra.
Spolupráca a informovanosť sú kľúčové – len spoločným postupom možno zastaviť šírenie.
Prevencia je lacnejšia než obnova. Ak sa problém podcení, neskorší zásah je oveľa drahší a menej účinný.

Tieto tri zásady sú dnes aktuálnejšie než kedykoľvek predtým – pretože história sa opakuje.

🌾 Nové storočie, nová hrozba: zlaté žltnutie viniča

V súčasnosti čelí slovenské, a teda aj bratislavské vinohradníctvo ďalšiemu vážnemu nepriateľovi – chorobe s poetickým, no klamlivým názvom zlaté žltnutie viniča (Flavescence dorée).

Na rozdiel od fyloxéry nejde o hmyz, ale o bakteriálnu infekciu, ktorú prenáša drobný hmyz – cikádka viničová (Scaphoideus titanus).

Táto choroba sa šíri rýchlo a ticho, podobne ako kedysi fyloxéra.
Napadnuté rastliny sa stávajú žltými, mäkkými, listy sa skrúcajú, výhonky nedrevnatejú a úroda sa stráca. Po 2–3 rokoch vinič úplne odumiera.

🧬 Odkiaľ choroba prišla a ako sa šíri

Zlaté žltnutie pochádza z južnej Európy, kde bolo po prvýkrát zaznamenané v 1950. rokoch. Dlho sa šírilo najmä v Taliansku a Francúzsku, no v posledných rokoch sa rozšírilo aj do strednej Európy. Na Slovensku bolo po prvýkrát potvrdené v roku 2016, a dnes už sa vyskytuje v niekoľkých vinohradníckych oblastiach Malých Karpát. Podľa najnovších informácií, ktoré sme dostali od pani Jaroslavy Kaňuchovej Pátkovej, Ing. PhD. výkonnej riaditeľky Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska, je choroba už potvrdená aj v neďalekej Modre – čo znamená, že sa nebezpečne približuje k bratislavským vinohradom vrátane Vajnor.

Cikádka viničová sa živí miazgou viniča a počas satia ho prenáša infekciu z chorých rastlín na zdravé. Keďže ide o pohyblivý hmyz, ktorý dokáže preletieť niekoľko sto metrov, šírenie z jednej obce do druhej je otázkou času.

🚨 Prečo je zlaté žltnutie také nebezpečné

Zlaté žltnutie je zákerné najmä preto, že na prvý pohľad vyzerá neškodne.
V počiatočných štádiách sa dá zameniť s nedostatkom živín alebo s únavou pôdy.
Kým si vinohradník uvedomí, že ide o infekciu, býva už neskoro.

Choroba sa nedá liečiť. Ak je vinič nakazený, musí sa vykoreniť a spáliť.
Zásah musí byť systematický – individuálne opatrenia nemajú zmysel, ak sa ostatné vinohrady v okolí neošetria.

Z tohto dôvodu sa dnes v rizikových oblastiach (vrátane Malokarpatskej) vykonávajú monitorovacie prehliadky a postreky proti cikádke viničovej, ktoré koordinuje ÚKSÚP a regionálne spolky.

🧩 Podobnosti s fyloxérou

Pri pohľade do histórie nájdeme medzi fyloxérou a zlatým žltnutím prekvapivo veľa podobností:

Oba problémy prišli zo zahraničia spolu s medzinárodným obchodom s rastlinami.
V oboch prípadoch bol spočiatku nedostatok informácií a podcenenie rizika.
V oboch prípadoch bolo jediným riešením zničenie napadnutých rastlín.
A napokon – oba prípady ukázali, že len spolupráca a spoločný postup vinohradníkov môžu ochrániť celé regióny.

Rovnako ako fyloxéra zmenila vinohradníctvo v 19. storočí, môže zlaté žltnutie ovplyvniť jeho vývoj v 21. storočí. Otázka znie: poučíme sa z minulosti včas?

🌍 Stav v regióne Malých Karpát

Choroba sa zatiaľ šíri pomaly, no stále bližšie k Bratislave.
Po potvrdených prípadoch v Modre sa monitorujú aj vinohrady v Rači, Svätom Jure, Pezinku, Limbachu a Vajnoroch.

Úradné kontroly zisťujú prítomnosť prenášača – cikádky viničovej – prostredníctvom lepových pascí a vizuálnych prehliadok.Výsledky z posledných rokov naznačujú, že hmyz sa už objavuje v celom regióne, aj keď nie všade prenáša infekciu. To však znamená jediné: musíme byť pripravení. Aj zdravé vinohrady potrebujú preventívnu ochranu a súčinnosť s odborníkmi.

🌿 Ako sa brániť: odporúčania pre vinohradníkov

Pravidelne kontrolovať vinič – hľadať žlté, zvinuté listy, mäkké drevo a nevyzreté výhonky.
Nahlasovať podozrenia – kontaktovať ÚKSÚP alebo miestny vinohradnícky spolok.
Zapojiť sa do monitoringu – sledovanie výskytu cikádky v spolupráci s odborníkmi.
Dodržiavať karanténu – nepresúvať sadenice, odrezky ani pôdu z napadnutých oblastí.
Udržiavať poriadok v okolí vinohradu – cikádka prežíva aj na burinách, preto je dôležité pravidelné kosenie.

A čo je najdôležitejšie – spolupracovať. Choroba sa nedá zastaviť individuálne. Potrebná je koordinácia obcí, spolkov, vinárov aj štátnych inštitúcií.

💬 Odkaz z minulosti pre budúcnosť

Keď fyloxéra zničila vinohrady našich predkov, vinohradníci sa spojili. Spoločnými silami obnovili vinohrady, založili spolky, učili sa nové technológie a dokázali prežiť.
Ich práca nám dnes umožňuje pokračovať v tradícii, ktorá siaha až do stredoveku.

Dnes stojíme pred podobnou skúškou. Zlaté žltnutie je tichý nepriateľ, no vďaka skúsenostiam z minulosti máme výhodu – vieme, že rýchla reakcia a spolupráca môžu zachrániť to, čo by inokedy zaniklo.

Ak budeme konať včas, môžeme opäť ukázať, že vinohradníci z Malých Karpát a Vajnôr patria medzi tých, ktorí sa nevzdávajú.

🍷 Záver: história sa nemusí zopakovať

Fyloxéra nás kedysi naučila pokore a vytrvalosti. Zlaté žltnutie nás učí ostražitosti a spolupráci.Obe skúšky spája jedno – láska k viniču, ktorá presahuje generácie.

Nevieme, čo prinesú ďalšie roky, ale vieme, že ak budeme pozorní a zjednotení, vinohrady v Bratislave, vo Vajnoroch i v celom Malokarpatskom regióne budú ďalej rásť, rodiť a pripomínať, že víno je viac než nápoj – je to dedičstvo, ktoré musíme chrániť.

🟣 Zdroj doplňujúcich informácií:Článok o zlatom žltnutí viniča na viavitis.sk: https://www.viavitis.sk/novinka/114199/moze-tato-nebezpecna-choroba-napadnut-aj-vajnorske-vinohrady
Informácie o aktuálnom výskyte choroby poskytla p. Kaňuchová Pátková a rozhovor s ňou si môžete vypočuť v archíve STVR: : https://www.stvr.sk/radio/archiv/11380/2648389

Treba hlavne sledovať informácie z Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave: https://www.uksup.sk/zlate-zltnutie-vinica

Okresy, kde je vyhlásená už karanténa: https://www.uksup.sk/verejne-vyhlasky

Mapa výskytu na Slovensku: . https://portal.vupop.sk/portal/apps/webappviewer/index.html?id=18473db617f2465b8ccb78f235513587

Diskusia